Tenká šéfovská vrstva

Nedávno som konzultoval v jednej firme a do odporúčaní a pozorovaní som uviedol čosi, čo sa nazýva „tenká vrstva manažmentu“. Majiteľ firmy celkom nerozumel, tak som mu poslal vysvetľujúci e-mail. Keď som ho po sebe prečítal, uvedomil som si, že by som sa s tým mal podeliť aj na našom blogu. Tak tu je vysvetlenie:

Pod „tenkou vrstvou manažmentu“ sa myslí primálo vedúcich na priveľa podriadených, resp. vedúci, ktorí nie sú v šéfovaní správne zaškolení. Je to ako primálo masla na priveľa chleba, vrstva je potom tenká.

Príklad:
Za šéfom logistiky chodili počas konzultácie skladníci, ktorí majú priameho nadriadeného, no napriek tomu zaťažovali vyššieho šéfa (napr. schvaľovanie dovoleniek). Upozornil som ho na to a na druhý deň už zjednal nápravu, ale mám podozrenie, že tí vedúci sú možno vymenovaní zväčša len formálne a nie je im jasná ich vodcovská úloha.

My prednášame, že v ideálnom prípade má šéf 5 podriadených, inak hrozí, že zamestnanci už nedokážu komunikovať „ľudsky“ so svojim šéfom a začínajú mať dojem, že sú vo veľkej neľudskej mašinérii. Nejde o to, aby sa urobila obrovská šéfovská štruktúra, ale momentálne je to podľa mňa na šéfa logistiky trochu priveľa a je otázne, či jeho priami podriadení majú právomoci a rozsah pôsobnosti určený správne a či bude ľahké tie produkty od nich vyžadovať. Najvypuklejšie to vidno na tom, že v prevádzke chýbajú tzv. „seržanti“, niečo ako floor manageri, ktorí by „sekírovali“ podriadených, organizovali im prácu, urýchľovali toky, odstraňovali úzke miesta, atď.

Bavíme sa teda o prenose autority smerom nadol, kde sa priveľa šéfov falošne domnieva, že stačí ľuďom „povedať“, vydať smernicu, či odmeňovať na úkol a pod. Manažment je od slova „manus“= ruka a prapôvodné manažovanie je také, že manažér svoju vôľu može, má a musí presadzovať osobne, niekedy až ručne-stručne až do úplného splnenia. Počas presadzovania môže až vrieť krv, na konci po splnení je však úsmev a pochvala.

Toto je „tenká vrstva manažmentu“.

Obrázky: ©Fotolia.com