Ako presadiť pravdu v spoločnosti?

Pravda a manažment, časť III.

Darmo bude mať nejaký líder pravdu, ak ju hovorí nezrozumiteľnými slovami. Všimnite si, že niektorí z najhorších netvorov ľudskej histórie mali aspoň nejaký čas veľkú  podporu más.

Ako je to možné? Hitler sa presadil ohnivými prejavmi, v ktorých dokázal jednoduchými slovami osloviť pokorený nemecký národ. Nešlo len o to, že hovoril zrozumiteľne, ale vystihol aj to, že pokorený, zbedačený národ priam prahol po slovách o lepšom živote, lepšej budúcnosti pre Nemcov a priam potreboval počuť slová v emócii nenávisti, potreboval počuť, že niekto je na vine v tejto mizérii a niekto si to odskáče. Nuž, a niekto si to odskákal. Doplatili na to Židia, rôzne menšiny, oponenti režimu a samozrejme samotní Nemci! Ich neschopnosť odhaliť dôsledky Hitlerovej predstavy o riešení problémov dostala ten národ do ešte horšieho stavu ako na konci I. svetovej vojny. Z tohoto by sme mali pochopiť pár základných zásad pre prácu s masami ľudí. V prvom rade musí rečník použiť také slová, ktoré by použili jeho poslucháči, prinajmenšom to musia byť také vyjadrenia, ktorým dokážu porozumieť. Ak niekto chce ponúknuť nejaký účel, tak by si skutočne mal dať toľko práce, aby zistil, ako by to povedali jeho poslucháči. Inak budú ponúknuté veci odmietať štýlom: „Nevím co to je, ale mně to uráží…“

Veľmi často vidíte inteligentných politikov neinteligentne používať nezrozumiteľné slová, ktoré väčšina poslucháčov musí odmietnuť. Ďalšia katastrofa pre demokraciu sú politici, ktorí síce presadzujú rozumné myšlienky, ale nedokážu sa prispôsobuť emócii poslucháčov. Rečník musí dobre vedieť, či nejaká téma vyvoláva hnev a vtedy ju treba hovoriť v hneve. Inak posolstvo nedorazí! Pravý demokrat má tendenciu rozprávať uhladeným hlasom už aj preto, aby sa jasne odlíšil od netvorov ako boli Hitler, či Mussolini. Navyše, každý úspešný populista ovláda umenie použitia emócií. Lenže demokrat sa chce odlíšiť a neuvedomuje si, ža aj keď má pravdu, jeho poslucháči ho odmietnu. Lebo obyčajný človek nedá za pravdu tomu, kto má pravdu, ale tomu, kto vytvorí dojem zrozumiteľnosti. Tu nejde len o myšlienky a ich použiteľnosť, ale aj o schopnosť povedať ich takým spôsobom, aby boli prijateľné. Nestačí mať pravdu v princípoch, ale treba ju mať aj v tom, ako ju presadiť. Chce to hlásať dobré ciele, slušné, také, čo slúžia väčšine. Väčšina ľudí má cit pre dobro a slušnosť, ale často im chýba príslušné vzdelanie a tak ich opijú rožkom populisti, ktorí ich ovládajú emóciami a jednoduchými slovami. Ale pamätajte, aj pravda sa dá hovoriť jednoduchými slovami. Toto platí na celonárodnej úrovni, ale aj na úrovni malej firmy.