Istoty

Tento týždeň som mal krásny rozhovor s majiteľom veľkej firmy, ktorého slová boli ako balzam na dušu. Hovoril o tom, že podniká už dlho a neznáša obchodných partnerov, ktorí sa o niečom dohodnú chlapským slovom, no potom sa ho pokúšajú nabrať na vidly dobre ukrytými kľučkami v písomných zmluvách. Ale o tomto nebude tento článok.

Hovoril mi totiž o období, kedy vyberal obchodných zástupcov a ponúkal im dva prípustné modely odmeňovania. Buď si vyberú istoty vo forme slušného fixného platu, ale nemajú nárok na významné pohyblivé zložky, alebo budú mať nízky fixný plat, ale priam rozprávkové ohodnotenie založené na dosiahnutých výsledkoch.

Čitateľov blogu určite neprekvapí, že prešli roky a všetci tí, čo dali prednosť istote, už ju naozaj majú.

Do jedného totiž postupne dostali výpovede.

Nechápte to zle. Ich výkony neboli nízke preto, že by mali nesprávnu motiváciu. Ich výkony boli nízke preto, že už svojím založením neboli dosť výkonní, pracovití, či neboli schopní sa učiť a zlepšovať sa. Zvolili si istotu relatívne vysokého príjmu, ale vo vedení firmy nie sú hlupáci. Fixné platy musia byť vyvážené istotou slušnej základnej produkcie. Nikto si nemôže dovoliť prerábať na predajcoch.Tu hovoríme o výbere ľudí, bez ktorého nemôže fungovať nijaká stratégia manažmentu.

Tí predajcovia, čo si verili a museli si istoty vytvoriť vlastnou produkciou, nakoniec spravidla rozprávkovo zarobili.

Otázka je, či to náhodou nie je obecné pravidlo, že čím menej niekto produkuje, tým viacej istôt požaduje. Tragické na tom všetkom je, že keď dôjde na istoty na celoštátnom základe, tak tí najúspešnejší predajcovia budú teraz progresívne zdanení a prerozdelením tých peňazí ich nakoniec vláda možno doručí aj tým ľuďom, ktorí boli z firmy vyhodení za neschopnosť, lajdáctvo, či dokonca alkoholizmus.

Ale možno sa mýlim. Vo vašej firme aj republike to urobte ako vy chcete.

Foto: ©Fotolia.com