Táto bude žiť

Má zmysel pokračovať v nejakej práci aj vtedy, keď je to zdanlivo beznádejné? Túto debatu som mal včera s klientom a rozoberali sme otázku, či človeka neodradí fakt, že svojou činnosťou vyrieši iba zlomok problému, ktorému čelí.

Áno, vzdať sa a poddať situácii môže byť veľké pokušenie. Oskar Schindler si mohol povedať, že je márne pokúšať sa zachraňovať Židov počas nacistického teroru, veď mohol ich zachrániť iba zopár, oproti miliónom, ktorí boli v ohrození a zomierali v táboroch smrti.

Môže sa slušný človek vzdať pod váhou okolností? Môže prestať konať dobro v zúfalom poznaní, že úloha je príliš veľká?

Odpoveď som dostal od môjho zákazníka v príbehu, ktorý mi včera porozprával:

 
Morské vlny a prúdy vyvrhli na súš morské hviezdice. Keď nastal odliv, hviezdice ostali uviaznuté na piesku, medzi skalami a nemohli sa zavrieť do ulity ako mušle, čo vedľa nich čakali na príliv. Na slnku hynuli, jedna po druhej vypustili dušu v márnom boji na nepriateľskom vzduchu.

Na pobrežie prichádzal muž, ktorý hviezdice zbieral a hádzal späť do mora. Počas odlivu prichádzal na pláž a zachraňoval nemé bytosti od bolestnej smrti. Všimol si ho okoloidúci a neveriacky sa pozeral.

„Čo tu robíš?“

„Nevidíš? Zachraňujem hviezdice.“

„Ale prečo to robíš?“

„Lebo bez mojej pomoci zahynú.“

„To mi je jasné, ale nemáš dojem, že to je márne?“

Záchranca zdvihol ďalšiu hviezdicu, zahodil ju do vody a spýtavo sa pozrel. Návštevník zachytil ten pohľad a vysvetľoval: „Vieš, tých hviezdic môže byť strašne veľa. Toto je predsa iba jedna malá pláž. Keď sa pozrieš na obe strany, uvidíš kilometre pobrežia, kde je tiež odliv a umierajú tam morské hviezdice možno po tisícoch. Nemôžeš ich všetky zachrániť. Je toľko hviezdic, toľko pobreží a morí! Snažíš sa márne, možno by si sa mal venovať niečomu inému.“
Záchranca sa zohol po ďalšiu hviezdicu, zdvihol ju a ukázal návštevníkovi:

„To je možné. Ale TÁTO bude žiť!“
A hodil ju do morských vĺn.
_______________

Keď budete robiť svoju prácu, veľakrát môžete klesať na duchu, lebo úloha sa môže zdať gigantická. Ale aj najväčšia úloha sa skladá z menších častí. Môžete mať pocit, že to nikdy nedokončíte. Ale aj to, čo ste urobili, má zmysel. Urobili ste aspoň niečo.

V živote sa stretnete s ľuďmi, ktorí vás s rukami vo vreckách budú odhovárať od vašej aktivity. Oni sa už vzdali a možno je pre nich neznesiteľný pocit, že niekto iný ešte stále vzdoruje. Nedajte sa odradiť, robte to ďalej.

Nenechajte sa odradiť ničím ani nikým, je nepodstatné, či to robíte celý čas sami, alebo či vás opustili druhovia v rozhodujúcom okamihu, keď ste potrebovali ich pomoc.

Je to náš účel, naše poslanie, ktoré nám dáva najväčšie uspokojenie v živote. Treba ho poznať a oddať sa mu, neexistuje nič dôležitejšie.

A ešte čosi: ak už pochybujete o tom, či robíte dosť, pouvažujte skôr nad tým, ako svoju prácu lepšie zorganizovať, lebo ak je úloha priveľká, potom organizovanie je prvá vec, ktorú treba zvážiť. Ak je úloha priveľká, potom potrebujete pomocníkov. No to už je vecou organizácie…

PS: Po zverejnení článku sa konečne podarilo vypátrať zdroj príbehu. Údajne je to „Paprsek slunce pro duši“ (autor Bruno Ferrero)