Profesionál a amatér

Ak má amatér chuť niečo robiť, tak sa do toho pustí a skúša to dovtedy, kým to neurobí dobre.

Profesionál to trénuje tak dlho, až prakticky nikdy neurobí chybu.

Rozdiel je v oddanosti k veci. Rozdiel je v postoji. Rozdiel spočíva už v tom, že profesionál vie, čo to znamená.

Dnes zažije veľa ľudí sklamanie len preto, že im nikto neprezradí, aké nasadenie a vytrvalosť si vyžaduje dosiahnutie profesionálnej úrovne. Sme posadnutí dosahovaním výsledkov bez snahy, povrchne a bez námahy. Ale takto to nefunguje.

Keby ste sa prihlásili do školy klasickej japonskej lukostreľby Yabusame, mohlo by vás prekvapiť, že vás prvý rok nechajú len naťahovať a vypúšťať „gumičku na paličke“, tu samozrejme nejde iba o techniku vypustenia tetivy, ale ide aj o nastavenie duševného postoja, až adept dosiahne postoje ako sú trpezlivosť, pokora a ochotu natrénovať základy až do bodu, kedy nad tým nemusí ani premýšľať.

Majstrovstvo sa dosahuje opakovaním základných zručností. Treba vedieť čo treba robiť, ako to robiť a potom to už len dostatočne vytrvalo trénovať. Vo firmách si často neuvedomujú, že tréning a koučovanie zamestnancov môže znamenať neuveriteľný rozdiel vo výkonnosti.

Amatér je šťastný, že sa mu konečne niečo podarilo a tam skončí, profesionál pokračuje za túto hranicu až dosahuje takú istotu, že nepoučený pozorovateľ tvrdí, že ide o boží zásah, či talent.

No, pripusťme, že vo vytrvalosti a usilovnosti je niečo božské…

Obrázok: Wikipedia