Vcíťte sa do zákazníkov

Rutina môže byť zdrvujúca vec. Mnoho ľudí žije rovnako, každý deň, čakajú ich tie isté mechanické návyky, vstávajú z postele, urobia všetky tie naučené úkony, až nakoniec zapadnú na svoje pracovisko.

Ako keby sa viezli nezúčastnene v nejakom dopravnom prostriedku, o smerovaní ktorého nijako nerozhodujú, v ktorom ospalo klipkajú očami a čakajú kam ich dovezie a kedy ich vypľuje. Keď sa ich na to opýtate, tak máličko precitnú, ale iba ťažko by pripustili, že niečo by mohli so svojím životom  urobiť. Ešte horšie je to, že značná časť ľudí má pocit, že ich činnosti neprinášajú žiadny rozdiel pre spoločnosť a svet. Ba cítia sa až zbytočne a márne.

Ľudia často nevidia svoju užitočnosť a je to aj preto, lebo im to nikto nepovie. Pritom ľudia SÚ užitoční! Sú priam nenahraditeľní!

Pred nejakým časom som prednášal ľuďom z energetickej brandže. A povedal som im toto:
„Uvedomujete si vôbec, koľko dobra urobíte za jeden jediný deň?“ Poslucháči na mňa prekvapene pozreli, tak som pokračoval: „Viete si predstaviť, koľko domácností práve teraz zásobujete svetlom, teplom, energiou? Dokážete sa vcítiť do pocitov a emócií ľudí, ktorí bezpečne otočia vypínačom a ich rodina má svetlo? Viete koľko pohodlia, bezpečnosti, útulnosti spôsobujete? Možno si to človek uvedomuje, až keď sa dodávka elektriny preruší, ale vy dodávate niečo, čo spôsobuje nenápadnú spokojnosť v stovkách tisícok domácností, o firmách ani nehovorím. Pokúste sa vcítiť do pocitu spokojnosti VŠETKÝCH ľudí, ktorí sú vašimi odberateľmi. Užite si ten pocit!“

Moji poslucháči na mňa vyjavene hľadeli, chvíľu som nehovoril nič a na mnohých tvárach sa rozhostil úsmev. Neviem posúdiť do akej miery mali schopnosť skutočne sa telepaticky vcítiť do pocitov ich zákazníkov, ale videl som, že ich každodenná práca im zrazu dávala zmysel.

Keby niekto piekol chlieb, mal by si vedieť predstaviť každé zahryznutie, každý pôžitok, ktorý zažije ktokoľvek, kto ho bude jesť.

Keby ste robili čašníka, patrí vám časť pôžitku, ktorú vložíte do každého hrnčeka kávy, ktorý v ten deň podávate.

Keď niekoho milujete, mali by ste sa vcítiť do každej radosti, ktorú dávate milovanej osobe.

Neuvedomovať si tieto veci, znamená ukrátiť sa o väčšinu radosti v živote. Ak máte prácu, tak s ňou je spojený účel slúžiť. To sme si povedali už v mnohých článkoch. Ak z toho chcete mať radosť, tak musíte vedieť kto je váš konečný konzument a aký pocit ten váš produkt v tých zákazníkoch vyvoláva.

Ak ste šéf, tak to nezabudnite občas svojím pracovníkom pripomenúť, alebo im rovno prepošlite tento článok.

Už chápete, v čom je mizéria nezamestaných ľudí? Cítia sa zbytoční. Im márne povieme, aby sa vcítili do pocitov ich zákazníkov. Tam je len prázdnota.

Ešte v horšom pekle sú ľudia, čo chcú napr. predávať zbrane na zabíjanie ľudí a ktorí vo vládnych kuloároch veľmocí podpaľujú vojnové konflikty. Tí všetci si radšej NEPREDSTAVUJÚ pocity – hrôzu, bolesť a žiaľ, ktoré ich produkty spôsobujú.

Keď robíte čokoľvek, mali by ste do toho vložiť kus svojej lásky, lebo na konci snaženia sú ľudia, ktorí z vašej snahy získajú niečo užitočné. Vy vlastníte všetky dobré pocity, ktoré na tejto línii spôsobíte.

Toto je základ človečenskej hrdosti.