Slušnosť nie je slabosť

Tento titulok mi pred pár dňami vnukol jeden poslucháč seminára, kde sme hovorili o vodcovstve. Bavili sme sa o tom, či má byť šéf slušný, a či to nebudú podriadení zneužívať. Mnohí šéfovia už skutočne zažili, že na niektorých podriadených ako keby dobré slovo neplatilo.

Myslím si však, že otázka stojí úplne inak. My sa v skutočnosti bavíme o výbere zamestnancov. Dobrí ľudia slušnosť ocenia a akceptujú, že vo vypätých situáciách na nich občas šéf zdvihne hlas, ale dokážu dosahovať trvalo uspokojivé výsledky bez toho, aby im niekto neustále za chrbtom chodil s napriahnutým bičom.

Ak by ste mali zamestnanca, ktorý prestane dobre pracovať krátko potom, čo ste naňho prestali vrieskať, ktorý bude ustavične hľadať cestu, ako vás podviesť, tak to už nie je otázka toho, či je slušnosť vaša slabosť. Je to skôr indikátor, že ste pri výbere ľudí pravdepodobne stratili rozum.

Vcíťte sa do myslenia pracovníka, ktorý sa nazdáva, že slušnosť šéfa je slabosť, ktorú treba ihneď zneužiť. Čo je to za človeka? Už ste konečne pochopili?

Neberte ľudí, ktorí sa hodia do doby kamennej a zneužijú vašu dôveru. Ak by ste mali stáť za pracovníkom s kyjakom, aby neprestal dobre pracovať, tak potom odpoveď nespočíva vo výbere kyjaka, ale v „nevýbere“ pracovníka.

Foto: fotolia.com