Zneužívanie sociálnych výhod

Včera som mal dlhší rozhovor s majiteľom výrobnej firmy v oblasti textilu. Jeho príbeh by si mali povinne vypočuť všetci zákonodarcovia. Patrí k posledným mohykánom takejto výroby na Slovensku a dokázal mi veľmi zasvätene vymenovať jednotlivé opatrenia predchádzajúcich vlád, ktoré úplne odpísali textilný priemysel a odsunuli ho ďalej na východ. Odvodové zaťaženie, zákonník práce, minimálna mzda, byrokratické šikanovanie, zdravotná služba, dlho som počúval s otvorenými ústami a v niektorých chvíľach až vo mne vrela krv.

V tomto článku by som sa chcel venovať len jednej z mnohých tém, ktoré sme včera prebrali. Povedzme si niečo o premyslenom zneužívaní sociálnych výhod obyčajnými zamestnancami.

Tento podnikateľ dáva prácu 120 zamestnancom. Keď naši vládcovia zaviedli pravidlo, že firma musí platiť 7 dní práceneschopnosti (PN) a 7 dní ošetrovania člena rodiny (OČR), trvalo vari rok, kým takmer všetci zamestanci pochopili, ako to využiť. Teraz im to už počas jedného roka vychádza skoro na chlp presne.

Majiteľ firmy mi povedal, že jeho zamestnanci si vari vedú tabuľky, kde si značia spotrebované dni PN a OČR, lebo to vychádza u väčšiny takmer úplne presne. Zistil, že pracovníci majú známych lekárov, ku ktorým ráno zájdu, nechajú sa vypísať, potom trebárs okopávajú záhradu, alebo sa idú len opaľovať. 7 dní PN-ky a 7 dní OČR-ky berú v podstate ako ďalšie 3 týždne platenej dovolenky (hovoríme predsa o 14 pracovných dňoch…) To ešte nehovoríme o tom, že akýmsi záhadným spôsobom sa takmer všetky PN-ky odohrávajú v čase, keď je veľa práce a takmer nikdy v tej časti roka, kedy je objednávok málo.

Počúval som, žasol a povedal: „U nás sa predsa hovorí, že sociálny systém zneužívajú najviac Rómovia.“

Môj partner rozhovoru sa nahlas rozosmial a povedal: „Aha, tak toto som vám zabudol povedať. Výnimku u nás predstavujú dve Rómky. Tie dve si tak cenia, že sme ich zamestnali, že ony sú u nás takmer jediné zamestnankyne, ktoré tento systém nezneužívajú.“

Firma, ktorá zúfalo zápasí s cenovou konkurenciou z Ázie, musí dnes kalkulovať každý cent. Rôzne zákony sa tvária, že chránia zamestnancov. Táto „ochrana“ však zašla tak ďaleko, že zlikvidovala pracovné miesta. Operácia sa podarila, pacient zomrel.

Firma, s ktorou som sa včera zaoberal sa ledva drží nad vodou. Ak by sa napríklad do pol roka znížilo odvodové zaťaženie, prípadne sa zmenili ďalšie predpisy, ktoré ničia podnikanie, tak by sa zachránilo 120 pracovných miest. Ak sa to nezmení, majiteľ firmu zavrie.

Teraz sa pýtam podnikateľov: Prišlo vám niekedy na um skontrolovať si, ako je toto vo vašej firme?