Problém sa zhorší

Ak pri riešení problému nevychádzate z pravej príčiny, tak problém zhoršíte.

Predstavte si, že počas jazdy počujete čudné zvuky. Prídete k záveru, že to vychádza z ložiska na kolese a vyhodnotíte to tak, že problém spočíva v nedostatočnom mazaní. Môžete sa to pokúsiť vyriešiť niekoľkými kvapkami oleja, či vazelínou, ešte absurdnejšie riešenie by bolo nasadiť si tlmiče zvuku na uši. No a teraz si predstavte, že skutočný problém je v tom, že ložisko je rozbité. Čo sa stane? Po nejakom čase môže dôjsť k úplnej deštrukcii ložiska, ostanete trčať na ceste a do servisu pošlete auto odťahovkou.

Ak by ste riešili problém na základe skutočnej príčiny, museli by ste dať vymeniť ložisko čo najskôr. To samozrejme stojí nejaké peniaze, ale je to omnoho lepšie, ako spáchať na aute omnoho väčšie škody, či ostať trčať na ceste a nedoraziť do cieľa v najnevhodnejšej chvíli.

Dajme si teraz iný príklad. Včera som rozoberal s jedným klientom situáciu v jeho firme. Od leta si všimol čudné správanie jedného z kolegov. Inštinkt aj rozum mu hovoril, že by sa tomu mal venovať, ale vec nechal plávať. Neriešenie problému je samozrejme tiež voľba. Nakoniec sa ukázalo, že dotyčný pracovník si už celé mesiace chystal vznik vlastnej konkurenčnej firmy a majiteľ ho po odhalení vyslovene vyrazil. Ak by k prepusteniu pracovníka došlo dávno, nemusel by majiteľ riešiť kritickú situáciu teraz, v najnevhodnejšej chvíli, tesne pred termínom odovzdania projektov zákazníkom. Tieto dva príklady majú čosi spoločné, majiteľ firmy ako keby si nasadil na uši tie chrániče.

Táto téma má aj väčší rozmer. Dnes všetci sledujeme diskusiu o riešení dlhovej krízy a sú to otázky, ktoré majú globálny rozmer. Štáty (lepšie povedané vlády a politici) si zvykli požičivať peniaze na prevádzku a spotrebu. Samozrejme, veritelia chcú na tomto zarobiť a stále väčšia časť štátnych príjmov ide na úroky, o splácaní samotných dlžôb pri dnešných zaužívaných praktikách nemôže byť ani reči. Osvietený čitateľ asi bude súhlasiť, že štát by nemal vydávať viac peňazí, ako získa zo svojich príjmov. Ak má zmysel si na niečo požičiavať, tak by to mali byť iba investície, ktoré zvyšujú výkonnosť a schopnosť zarábať peniaze. Inak povedané, požičajte si na nožík, ktorým dokážete strúhať varešky, ktoré potom môžete predávať a nielen vrátiť pôžičku, ale aj zvýšiť svoje príjmy do budúcnosti; no nepožičivajte si na koláče a rum, ktoré len zbaštíte, ste zadĺžený a vaša schopnosť tvoriť príjmy sa nezvýšila. Keby o tom mal rozhodovať autor tohto článku, tak by sa nerobili žiadne eurovaly, ale štáty by museli prejsť na prebytkový štátny rozpočet. Pozrite viacej tu. Ak sa to nedodrží, hrozí nám veľký kolaps.

Problém politiky je však v tom, že ľudia (voliči) nechápu zákonitosti ekonomiky a ten, kto sľubuje istoty a rozdáva niečo, čo si štát vlastne nemôže dovoliť, ten dostáva zaujímavo vysoké percento vo voľbách. Príčina problému? Mohli by sme pokojne povedať, že prežitie takýchto strán závisí na nevedomosti a chudobe svojich voličov. Ak by sme týmto ideológiám chceli vytrieť kocúra, museli by sme masovo vzdelať ľudí. Prišli sme k zaujímavej filozofickej otázke. Utláčatelia v tomto svete môžu prežívať len vtedy, keď ľudia nerozumejú základom života. Preto existuje snaha udržiavať ľudí v nevedomosti.

Keď sa vrátime do života firmy, tak problémy budú pretrvávať tým zanovitejšie, čím menej budete chápať vy a vaši ľudia zákonitosti manažmentu a života vôbec. Prečo? Lebo čím menej viete, tým menšia šanca na odhalenie pravých príčin. Je to ako kľúč od dverí. Ak viete, ktorý to je, tak otvoríte rýchlejšie. Ak ho nemáte, tak možno vôbec neotvoríte.

Jediná vec, ktorej sa údajne nedá porozumieť, to sú ženy. Ale zrejme ani to už nie je celkom pravda.