Príkazy ako nevyhnutná časť plánovania

Základy plánovania XIII

Týmto článkom ukončíme dlhý zoznam pojmov, ktoré sme si potrebovali najprv definovať a nabudúce už môžeme začať skladať jednotlivé kocky skladačky do úplného obrazu.

Zbytočne by ste si stanovili ciele a prepracovali všetky svoje plány až na úroveň detailov (rozpísaných do krokov programov a projektov), ak by sme nakoniec nepremenili celé plánovanie v čin.

Ak sa jedná o firmu, či akúkoľvek organizáciu, potrebujeme, aby šéfovia vydali príkazy svojim podriadeným, nech tie premyslené a pripravené kroky programov a projektov zrealizujú. Musí to byť jasné – niekto má zodpovednosť za to, že vec bude splnená a niekto je zas samotným vykonávateľom úlohy.

Schopnosť presadiť príkaz už zasahuje do oblasti vodcovstva, ale to by mohlo byť predmetom úplne iného seriálu. No akákoľvek stratégia firmy sa nikdy nepresadí do života, ak plánovanie nevyústi v príkazy, ktorých splnenie bude manažment dôsledne vyžadovať.

Pri vydávaní príkazov je dobré nechať sa inšpirovať tým, ako sme v dávnejšom dieli seriálu definovali produkty. Nedefinujte činnosť, ale výsledok.

Príklad:
Zadáte príkaz sekretárke, aby zohnala miestenku na ranný intercity expres do Košíc na štvrtok.

Milá sekretárka sa vráti s jóbovou zvesťou, že miestenky na ten rýchlik sú vypredané…

Hm, to sme si dali bohužiaľ vlastný gól. Správne ste mali definovať príkaz takto:
Vo štvrtok o 14:30 mám stretnutie v hoteli Bankov v Košiciach. Milá moja, zabezpeč mi cestu tak, aby som tam bol s dostatočnou časovou rezervou. (A pokojne môžete dať ako odporúčanie zariadiť cestu ranným rýchlikom).

Ale pozor. Teraz už nemôže sekretárka povedať, že miestenky boli vypredané. Váš príkaz znel – zabezpeč mi dopravu na to a to miesto, vtedy a vtedy. To je výsledok. Ak je rýchlik obsadený, musí uvažovať, ako inak zabezpečiť splnenie svojej úlohy.

Chceme produkt, nie činnosť!

Ak sa šéfovia naučia formulovať výsledok a nie činnosť, ušetria si veľa mrzutostí.

Foto: Fotolia.com