Rozhodujúci rozdiel

Počas práce s firmami, kedy sa ich snažíme priviesť k úspechu s pomocou školení a konzultácií som si nedávno uvedomil jeden rozhodujúci rozdiel:

1. Manažment a ľudia vyvolávajú dojem, že je všetko jasné, prikyvujú, ale neskôr si presadenie opatrení vyžaduje priam heroické úsilie, realizácia aj jednoduchých vecí sa naťahuje na mesiace, kontrola „splnených“ úloh ukáže, že došlo k pozmeneniu oproti zadaniu a pod.

2. V inej firme zas prevláda postoj – čo sme si odsúhlasili, to jednoducho splníme a nič iné ani nie je tolerované.

Celkom nedávno som v tomto ohľade zažil doslova príjemný šok. Na prvom sedení sme si vymenovali plánované opatrenia. Pri ďalšom sedení som sa opatrne spýtal, či sa im z toho podarilo niečo splniť. V očakávaní objasňovania, ako mali iné povinnosti, ako nemali čas (presne to som totiž zažil iba pár dní predtým v inej firme), ma príjemne šokovali tvrdením, že vykonali všetko (!). Poučený životnými skúsenosťami, som požiadal, aby mi splnenie predviedli. A naozaj! Skutočne bolo do bodky všetko splnené.

Keď na to myslím, ešte teraz sa musím usmievať, ale čitateľovi som dlžný objasnenie dvoch faktorov, ktoré sú v tomto rozhodujúce:

a)
Postoj šéfa, ktorý by nesplnenie netoleroval. Pozor – autorita sa neprejavovala zvýšeným hlasom, či hrozbami a vyvolávaním strachu – naopak, medzi vedením a podriadenými panovali skôr priateľské vzťahy. A predsa aj v tejto pokojnej atmosfére bolo úplne jasné, že ak by podriadení úlohy neplnili, tak by už dlho vo firme nepracovali. Treba tiež dodať, že vedenie sa nespoliehalo na to, že „ľudia sú od výkonu platení“, lebo príčinou bola zhoda o tom, že výkon sa vyžaduje a musí sa podať (a ten bude potom po zásluhe odmenený), ale nikto nemal zmätok o tom, čo je v tomto prípade príčina a čo je efekt.

b)
Vybratí pracovníci mali v sebe postoj „dá sa to urobiť“. Neboli to ľudia, ktorí by dávali prednosť nejakým iným činnostiam, či hľadali výhovorky. Povedali ste im čo chcete a nevideli ste oči obrátené stĺpikom, ani pochybovačné vyhlásenia typu – „Načo je nám toto dobré?“ Ak niečomu nerozumeli, opýtali sa. Ak niečo nevedeli, oznámili, že si to naštudujú. Ale hlavne to rýchlo a efektívne urobili.

Asi tu nemusím vykladať, že tie tri firmy, kde som sa nedávno stretol s pozitívnym postojom, všetky pekne prosperujú. Na rozdiel od štvrtej, kde sme sa nevedeli dopracovať k uspokojivým výsledkom. Zaujímavé je, že v prípade šéfa ani nejde o nejaké rozsiahle školenie – podstatné je prijatie toho správneho postoja – budem tu mať výkonných ľudí a dostanem vykonané úlohy, dej sa čo dej.

Najdôležitejšie veci sú vždy jednoduché, nie?